SU-37
Suchoj SU-37
Zjednodušený letový demonštrátor sa začal stavať v prototypových dielňach Suchoj v spolupráci s továrňou v Irkutsku. Typ S-37 netvoril žiadneho konkurenta programu MFI, keďže o víťazstve MiGu bolo rozhodnuté už dva roky pred začatím vývoja pozmeneného programu S-32! V podstate sa jednalo o súkromnú iniciatívu, na ktorú sa podarilo zaistiť určitý prísun štátnych financií. Sovietske letectvo si tak vytvorilo aj určitú poistku, ak by sa MiG 1.42 dostal do problémov. Ako sa neskôr ukázalo, do problémov sa dostal nielen MiG, ale celý Sovietsky zväz. Aj v tomto prípade prísun financií definitívne vyschol a tak si firma Suchoj musela zháňať prepotrebné ruble na vlastnú päsť. Jej podstatnou výhodou v porovnaní s MiGom bolo to, že dokázala predať lietadlá rady Su-27 do Číny, Indie a Vietnamu. Týmto spôsobom sa podarilo zabezpečiť výrobu aspoň jedného prototypu, ktorý bol dokončený koncom roka 1996.
Lietadlo dočasne poháňajú dva motory Solovjov D-30F-6M, ktoré mali byť vymenené za typ Saturn AL-41F s ťahom 175 kN či Sojuz R79M-300 s ťahom 176 kN. Či sa tak aj stane, je zatiaľ otázne. Trup s celkovou dĺžkou 22,6 metra je vyrobený prevažne z hliníkových a titánových zliatin s 13 percentným podielom kompozitných materiálov. Najnápadnejším znakom konštrukcie je krídlo so šípovitosťou 62 stupňov pri trupe a –20 stupňov na koncoch, ktoré plynule prechádza vpred až na úroveň kokpitu. Celkové rozpätie činí 16,7 metra. Plávajúce kačacie chvostové plochy lichobežníkového tvaru dopĺňajú malé horizontálne chvostové plochy, pripomínajúce v pôdoryse písmeno L, s pomerne veľkou šípovitosťou 75 stupňov. Vertikálne chvostové plochy sú vyklonené o 6 stupňov do strán. Táto nezvyčajná koncepcia umožňuje lietadlu vynikajúcu manévrovateľnosť, v Rusku označovanú ako „svjerchmaňevrovateľnosť“. V zadnej časti trupu vybiehajú dve trubice s dielektrickými krytmi. Pravá je viditeľne väčšia než ľavá a v sériovom prevedení mali niesť výstražný a zameriavací radar pre zadnú polosféru. Maximálna vzletová hmotnosť činí 34 ton, z toho asi 8 až 10 ton pripadá na výzbroj. Pri testoch bola dosiahnutá maximálna rýchlosť Mach 1,6 (tá sa po výmene motorov zrejme zvýši), dostup 18 000 metrov a dolet 3300 km.