T-34
Stredný tank T-34
Je veľmi ťažké písať o strednom tanku T-34 a vyhnúť sa pritom premiére superlatívov. Tank T-34 sa stal skutočnou legendou. Je jedným zo zbraní, ktoré sa najviac zaslúžili o víťazstvo spojencov v 2.svetovej vojne. Tankov T-34 sa vyrobilo veľké množstvo, mnoho bolo aj jeho rôznych variant. Ani celé knihy napísané o tomto jedinom type nie sú schopné podať vyčerpávajúce informácie o histórii a výkonoch tohto vozidla.
Nástupca BT-7
Zjednodušene môžeme tvrdiť, že tank T-34 má svoj pôvod v nedostatkoch rýchlych tankoch BT-7 a jeho predchodcov. Prvým výsledkom modernizácie tankov série BT boli experimentálne tanky označené ako A-20 a A-30, ktoré vznikli v roku 1938 na základe tanku BT-IS. Tieto tanky však nakoniec uvoľnili miesto lepšie pancierovanému a vyzbrojenému tanku, označovanému T-32. Tank T-32 mal mnohé rysy neskoršieho typu T-34. Mal veľmi dobre tvarovanú korbu so silne skloneným pancierom. Sklonený pancier sa použil aj u jeho odlievanej veže s lafetovaným kanónom raže 76,2 mm, ktorý strelám udeľoval vysokú počiatočnú rýchlosť. Z rady BT bolo prevzaté odpruženie Christie, samozrejme patrične zosilnené. T-32 už postrádal obvyklú vlastnosť rady rýchlych tankov BT – nebol schopný jazdy bez pásov.
Tank T-32 bol celkom dobrý, ale výberové komisia požadovala ešte mohutnejší pancierovaný stroj, a tak vznikol T-34. S jeho výrobou sa začalo v roku 1940, skoro na to začali výrobné linky opúšťať veľké počty tankov typu T-34/76A. Pri útoku Nemcov na Sovietsky zväz v roku 1941 bol tank už zavedenou zbraňou u jednotiek a jeho nasadenie na bojisku Nemcov nepríjemne zaskočilo. Mohutné sklonené pancierovanie tanku T-34 odolávalo väčšine protitankových zbraní Nemcov, zatiaľ čo jeho kanón L/30 raže 76,2 mm, skoro nahradený ešte výkonnejším L/40 rovnakej raže, na oplátku prebíjal pancier väčšiny nemeckých strojov. Pomocnú výzbroj tanku tvorili dva 7,62 mm guľomety.
Od roku 1941 sa vyvinul dlhý rad modelov tanku T-34, z nich sa mnohé z vonku líšili len v detailoch. Výsledkom značnej potreby tankov bolo použite rady provizórnych riešení. Spracovanie väčšiny T-34 bolo veľmi hrubé, čo sa však nijako negatívne neprejavilo na účinnosti tanku. Cez počiatočné prerušenie výroby v roku 1941, vyvolaný postupom Nemcov, schádzali z narýchlo postavených náhradných liniek stále väčšie a väčšie počty nových tankov. Sovieti použili všetky možné metódy vedúce k zjednodušeniu výroby a zvýšeniu jej tempa. Používalo sa napríklad automatické zváranie, často sa ani veľké plochy povrchov tankov nezaopatrili krycím náterom. Druhým vyrábaným modelom bol T-34/76B s vežou zvarenou z valcovaných oceľových plátov.
Varianty T-34
V službách armády sa T-34 uplatnil pri plnení najrôznejších úloh, ako bojový tank, prieskumné vozidlo, ženijný a vyprosťovací tank. Ľahko a rýchlo sa zmenil v najjednoduchšie obrnené vozidlo pechoty, keď na svojej korbe prevážal pešiakov na dlhé vzdialenosti. Tieto skupiny „tankoborníkov“ sa stali postrachom Nemcov, keď Sovieti zahájili postup smerom na západ, ich cieľom bolo oslobodenie Sovietského zväzu a Európy.
Modernizovaný model T-34/76C mal väčšiu vežu s dvoma príklopmi namiesto pôvodného jedného. T-34/76D mal väčšiu šesťbokovú vežu, širší štít hlavne a úchyty pre demontovateľné vonkajšie palivové nádrže. Veža ďalšej varianty T-34/76E, vyrábaná zváraním, bola vybavená kopulou. T-34/76F bol prakticky rovnaký ako T-34/76E, ale mal liatu vežu. Časom bol 76,2 mm kanón nahradený 85 mm kanónom, už používaným v ťažkom tanku KV-85. Tento variant sa označoval T-34/85 a ešte dlho po skončení 2.svetovej vojny zostal v niektorých častiach sveta v aktívnej vojenskej službe, napríklad v Afganistane, u ozbrojených skupín hnutia Taliban. Ďalšími dlhoročným užívateľmi typu boli Čína, Chorvátsko, Kongo, Mali, Angola alebo Laos.
Najviac sa však T-34 preslávil vo svojej pôvodnej úlohe bojového tanku. Sovietska armáda mala tisíce takýchto strojov, ktoré nakoniec ovládli bojové pole, prinútili Nemcov k ústupu, prezvali strategickú iniciatívu a tak Sovietom vyhrali „Veľkú vlasteneckú vojnu“.