Army

Projekt Advanced Tactical Fighter (ATF) bol zadaný na začiatku prvého funkčného obdobia Ronalda Reagana. V júni 1981 boli vydané prvé technické požiadavky" Request For Information" (RFI), ale USAF Aeronautical Systems Division (ASD) už v roku 1972 uvažovala o doplnení F-15 Eagle o nové útočné lietadlo, pre ktoré používala tak isto označenie ATF. Základnou požiadavkou bolo lietadlo, ktoré by malo umožniť absolútnu vzdušnú prevahu nad bojiskom, ktorú malo získať podľa princípu "first-look, first-shot, first-kill" (kto prvý objaví súpera, prvý strieľa a prvý zostrelí). Analýza vzdušných súbojov 'Red Baron Study'  USAF, ktorá sa zaoberala priebehom vzdušných bojov vo Vietname v reálnom čase ukázala, že 80-90% zostrelených pilotov nevedeli o súperovi, ktorý ich zostrelil. Podobné údaje boli získané aj analýzou spomienok pilotov od prvej a druhej svetovej vojny, cez letecké boje v Kórei až po dnešok.

Lietadlo musí byť teda vybavené systémom automatických senzorov pre detekciu súpera a samo musí byť upravené tak, aby malo minimum demaskujúcich príznakov. Tejto prioritnej požiadavke sa maximálne prispôsobujú ostatné (napr. maximálna rýchlosť, množstvo a spôsob upevnenia zbraní, obratnosť) tak, aby nedošlo k ich výraznému zhoršeniu.

Štúdia sa postupne presunula z ASD do USAF Flight Dynamics Lab, vo Wright-Patterson, ktoré v priebehu 70-tich rokov financovali výskumné vývojové štúdie, ktoré zadali firmám General Dynamics, McDonnell Douglas, Boeing, Grumman a Lockheed. Každá z týchto firiem financovala vlastné vývojové programy, samotnému projektovaniu Raptoru predchádzalo celé desaťročie výskumu a projektových štúdií. Všetky sa zaoberali základnými požiadavkami (vlastnosťami) lietadla a ich spojením do maximálne účinného systému.

Maximálna rýchlosť

Prúdové lietadlá predchádzajúcich generácií dosahovali vysoké maximálne rýchlosti vďaka prídavnému spaľovaniu, t.j. vstreku paliva do špeciálnej komory za turbínou prúdového motoru. Vďaka vysokej spotrebe paliva takýto režim mohol trvať iba rádovo minúty, teda väčšinu letu lietadlo letelo podzvukovou rýchlosťou. Výnimku tvorili stroje ako SR-71 Blackbird a Mig-25, ktorý bol však povestný malou životnosťou motoru pri použití maximálneho ťahu. Naviac plamene prídavného spaľovania (forsáže) sú výborný demaskujúci príznak pre pasívne senzory infračerveného žiarenia, umiestnené na lietadlách protivníka.

Konštruktéri Raptoru si kládli iný cieľ. Predpokladaná likvidácia letísk v NSR, Francii, Taliansku,  Beneluxe a Dánsku prvým nečakaným úderom Varšavskej zmluvy vyžadovala dlhodobý nebadaný prílet Raptoru nadzvukovou rýchlosťou zo základní vo Veľkej Británii a nečakaný úder s okamžitým odpútaním sa od presily dobre manévrujúcich Migov a Suchojov. Rozhodujúca bola teda vysoká trvalá rýchlosť, ktorá však kladie vysoké nároky na tepelné namáhanie motoru.

Krátkodobá maximálna rýchlosť je ako už bolo spomenuté, limitovaná stealth vlastnosťami lietadla a preto F-22 Raptor má pomerne vysokú preletovú rýchlosť Mach 1,4 a utajovaná maximálna rýchlosť podľa odborných odhadov je okolo Mach 1,9.

Výzbroj

F-22 Raptor má výzbroj nesenú interne a predstavuje ju :

Rotačný šesťhlavňový kanón M61A2 Vulcan, pracujúci na Gatlingovom princípe, uložený na pravej časti nad vstupným otvorom pre vzduch. Ide o vylepšenú verziu kanónu, odskúšaného už na dvoch generáciách leteckej techniky (niesli ho lietadlá od F-104 Starfighter, F-105, F-4 Phantom II až po posledné verzie F-15, F-16 a F-18),. ktorá je od predchádzajúcej verzie o 30 kg ľahšia (váži 93,2 kg). Predĺžená hlaveň z nového materiálu zvyšuje rýchlosť strely na ústí hlavne a zvyšuje účinnosť strely pri dopade na cieľ a dostrel. Zásoba munície ráže 20 mm je 480 ks. Kadencia je 6000 výstrelov/min. Ako nová munícia sa používa PGU-28, ktorá je 3x rýchlejšia, ako bežná M53.

AIM-9X SIDEWINDER je nová vylepšená obmena osvedčenej rakety krátkeho doletu AIM-9M. Využíva niektoré jej komponenty, ale má novú elektronickú časť, podstatne odolnejšiu proti rušeniu a klamným cieľom a výrazne vylepšené manévrovacie schopnosti vďaka schopnosti meniť vektor ťahu raketového motoru (thrust vector control system). Rakety sú v F-22 umiestnené sú po jednej v bočných krytoch za vstupnými otvormi nasávania vzduchu do motorov. Rýchlosť letu je väčšia ako Mach 2,5, dolet od 16 do 28 km podľa výšky letu.

AIM-9X

AIM-120C (AMRAAM) - Advanced Medium-Range Air-to-Air Missile je upravenou verziou AIM-120B, ktorá má "odstrihnuté" riadiace plochy tak, aby vyhovovali vnútornému priestoru pre rakety v lietadle F-22 Raptor. Ide o raketu vzduch-vzduch stredného doletu, s aktívnym radarovým navádzaním. Umiestené sú po troch v každom z oboch krytov na dolnej časti trupu, vypúšťajú sa pomocou vypúšťacieho zariadenia  LAU-142/A "pneudraulic (pneumatic and hydraulic) launcher", ktoré sa nazýva AMRAAM Vertical Eject Launcher (AVEL). Raketa pri vypustení je vysunutá s preťažením až 40 g, celá sekvencia až po zapálenie motoru rakety trvá rádovo pár sekúnd, rýchlosť vystrelenia rakety z trupu je rádovo 5 m/s. Rýchlosť letu rakety je Mach 4, dolet 48 km. Výrobcom je konzorcium Hughes Missile Systems and Raytheon Company.

AIM-120C (AMRAAM)

Joint Direct Attack Munition (JDAM) umožňuje doplniť jestvujúce bomby Mk-80, Mk-81, Mk-83, Mk-84, BLU-109 a BLU-110 navádzacím systémom a riadiacimi plochami. Program je súčasťou programu JOINT ADVANCED STRIKE TECHNOLOGY (JAST-1000), ktorý je určený predovšetkým pre nové spoločné útočné lietadlo USAF a US-Navy Joint Strike Fighter (JSF).

F-22 Raptor môže niesť v každom dolnom kryte po dve bomby GBU-32 (Mk-83 + JDAM kit), pokiaľ nesie iba po jednej bombe, možu byť v kryte umiestnené po dve AIM-120C AMRAAM.

GBU-32 predstavuje 450 kg riadené kĺzavé bomby, navádzané na cieľ autonómne pomocou inerciálneho systému, pracujúceho na princípe GPS. Výrobca je McDonnell Douglas. Bomby sa obvykle vypúšťajú za letu vo výške 12 km, ich kĺzavý dolet voľným pádom je v takomto prípade približne 24 km.

Pre útoky proti pozemným cieľom sú ďalej k dispozícii 10kt TNT termonukleárna bomba B61, raketa AGM-88 HARM (High Speed Anti-Radiation Missile) určená na ničenie nepriateľských radarov, klasická "železná" bomba BLU-109. AGM-88 HARM má rýchlosť letu 2280 km/h, dolet viac ako 48 km, váži 360 kg, hlavica WAU-7/B je fragmentovaná a obsahuje 20,5 kg trhaviny PBXC-116. Pre misie, kde nie je požadovaná vlastnosť stealth, lietadlo je možné vybaviť 4 externými závesníkmi, po dva pod každé krídlo, ktoré môžu niesť záťaž až 2270 kg. Môžu niesť prídavné palivové nádrže, výzbroj alebo ich kombináciu.